Úvod
No, na Vianoce sú vždy tieto očakávania... Očakávate chutné jedlo a dúfate, že to nebude ryba (prechod zo skeču "Ako chutia Vianoce?").
V čase Vianoc hrajú veľkú úlohu aj očakávania a nádeje. Dnes večer očakávam darček a dúfam, že to bude dron.
To bol malý žart, dron už mám, našetril som si ho pred dvoma rokmi.
Opakom nádejí sú obavy. Dnes večer očakávam darček a obávam sa, že je to remíza.
Zanechajme však tieto hlúposti - hoci som sa možno dotkol veľmi reálnych nádejí a obáv niektorých - a pozrime sa na vianočný text zo Starého zákona (Iz 9,1-6; NL):
Nádej pre ľudí v temnote
Prvý verš je citovaný v Novom zákone v Matúšovi 4,15.16, kde sa opisuje presťahovanie Ježiša Krista do Kafarnauma na severozápade Galilejského jazera, v krajine, ktorá vtedy patrila kmeňom Zabulon a Neftali.
To znamená, že toto jasné svetlo z textu v Novom zákone sa vzťahuje na Ježiša.
Treba vedieť, že v predchádzajúcej kapitole, v Izaiášovi 8, sa opisuje čas temnoty pre izraelský ľud, ktorý nastal odvrátením sa od Boha. Existoval strach z mocného nepriateľa, existovali okultné praktiky, ktoré často idú ruka v ruke so strachom.
A teraz bolo oznámené svetlo. Len som si tmu prirovnal k strachu, čo nemusí vždy sedieť. Ale v tme nevidíte cieľ, nevidíte, čo prichádza, a to sa zdá byť dosť hrozivé a desivé.
Jasné svetlo vám ukazuje cieľ a cestu.
Na severnej pologuli pripadajú Vianoce na tmavé obdobie a všade je vždy vidieť množstvo vianočných svetielok. Občas ma napadne nepríjemná myšlienka, že elektrina ešte nie je dosť drahá, ale chápem, že veľa ľudí trpí tmou a že vianočné osvetlenie pomáha. A vďaka LED diódam už nie je taká drahá, takže túto nepríjemnú myšlienku opäť odsúvam.
Ježiš Kristus je naša nádej, naše svetlo. Ak si túto vetu, ktorú ste pravdepodobne počuli už tisíckrát, môžete vziať so sebou znova, potom sú tento rok už vzácne Vianoce.
Joy
Druhý verš je trochu konkrétnejší:
"rozmnožte ľudí": človek už nepatrí len k niekoľkým, už nie je sám. V tme sa človek často cíti sám, pretože nevidí ostatných. Svetlo nám ukazuje aj nášho blížneho, nášho spolubrata, spolusestru.
"Radosť v Bohu ako...": Ako čas žatvy, ako ľudia, ktorí si medzi sebou delia korisť.
Pri slove "loot" sa musím na chvíľu uškrnúť, pretože to znie akosi kriminálne, ako pirátstvo alebo krádež, ale tu ide o pocit. Predstavte si, že spolu s ostatnými nájdete poklad a môžete si ho nechať. Teraz môžete zaplatiť svoje dlhy, urobiť niečo dobré pre svoju rodinu, možno si konečne niečo dopriať, napríklad dovolenku. A vy sa o túto radosť delíte s ostatnými, ktorí našli poklad spolu s vami, a je ho dosť pre všetkých.
Nie je tu žiadna závisť a všetci sú spolu šťastní.
Oslobodenie a mier
Potom sa opäť začne hovoriť o tme:
Predovšetkým ide o oslobodenie. Sever Izraela, prinajmenšom už spomínané kmene Zabulon a Neftali, bol pod asýrskou nadvládou a oslobodenie, ktoré sa tu ohlasuje, sa potom uskutočnilo aj v Izaiášovi 37.
Ale aj my osobne môžeme trpieť pod jarmom a byť pod tlakom. Viac ako možno trochu frázovité konštatovanie, že človek sa môže stať slobodným skrze Ježiša, nemôžem v dnešnom rámci ponúknuť. Cesta k nemu je vždy veľmi individuálna a osobná. Ale ako som už spomínal, sú tu ďalší bratia a sestry, nie ste sami.
A potom je to o mieri. Trochu ma desí, že prvá časť štvrtého verša, "All booming marching boots", je výrok, ktorému rozumejú takmer všetci ľudia vo všetkých dobách. Tu nie je potrebné nič kultúrne vysvetľovať, toto tvrdenie je úplne nadčasové.
Vojne sa nedá vyhnúť. V posledných desaťročiach vždy niekde na svete prebiehala vojna, ale tentoraz je tak blízko.
Niektorí cirkevní predstavitelia uvádzali ako vzor tzv. vianočné prímerie z roku 1914 v prvej svetovej vojne a pýtali sa, či by to nebolo možné aj na Ukrajine.
Mám o tom článok na Wikipédii
(https://de.wikipedia.org/wiki/Weihnachtsfrieden_(First_World_War))
veľmi vzrušujúce, môžem len odporučiť. Toto vianočné prímerie sa uskutočnilo najmä medzi nemeckými a britskými vojakmi v belgickom Flámsku a v susedných francúzskych oblastiach. V jednej chvíli vojaci dokonca slávili spoločnú bohoslužbu, na ktorej sa čítal Žalm 23, najprv v angličtine a potom v nemčine.
To bolo skvelé, ale dnes je to trochu glorifikácia. Francúzi a Belgičania sa takmer nezapojili, pretože vojna prebiehala na ich území a boli priamo postihnutí ničením, ktoré spôsobili nemeckí okupanti. Išlo teda skôr o príbeh bez tých, ktorých sa priamo dotýkal, ako sa to niekedy deje dnes pri rôznych diskusiách o vojne na Ukrajine.
Ak sa teraz na tieto dva verše pozriete politicky, uvedomíte si, že oslobodenie spod jarma a zničenie zbraní k sebe nejako patria. Mier v útlaku teda nemôže byť riešením. Mier a život v slobode musia patriť k sebe. Pojem "sloboda" si politici často vysvetľujú zvláštne, ale myslím, že chápete, čo mám na mysli.
Dieťa
Prejdime k podstate:
Teraz je to naozaj vianočné.
Mňa osobne však rozčuľuje, keď ľudia hovoria o Kristovi, ktorý má priniesť darčeky. Otec Vianoc sa celkom jasne nachádza vo vesmíre Zúbkovej víly, ale dieťa Kristus, ktoré si v závislosti od kultúry predstavujeme ako kučeravého anjelika, ktorý nosí darčeky, môže naozaj skresliť pohľad na skutočného Ježiša Krista, ktorý prišiel na svet ako bezbranné dieťa a stal sa naším úžasným radcom, silným Bohom, večným Otcom a Kniežaťom pokoja.
Pozrime sa bližšie na tieto štyri pojmy.
- Úžasný poradca: Keď potrebujete radu, keď si neviete rady, môžete sa na neho obrátiť. Nejako pomôže: Prostredníctvom vecí, ktoré sa ti stanú jasnými, prostredníctvom biblického textu, prostredníctvom dverí, ktoré sa otvárajú alebo zatvárajú, niekedy nádherným spôsobom.
- Silný Boh: Prostredníctvom Ježiša Krista sme spojení s všemohúcim Bohom. Boh je silný, silnejší, než si dokážeme predstaviť. Nič pre neho nie je nemožné.
- Večný otec: Naši pozemskí rodičia alebo iní opatrovatelia nás v určitom okamihu opustia alebo nám aspoň v určitom okamihu už nemôžu pomôcť. Skrze Ježiša Krista Boh zostáva naším Otcom, pre každého osobne, bez ohľadu na to, koľko má rokov a kam nás zavedie naša cesta.
- Knieža pokoja: Život v pokoji s Bohom, so sebou samým a s blížnymi je dôležitým základom pre naplnený život. A Ježiš nám tento pokoj prisľúbil.
A potom sa hovorí o nekonečnej vláde v mieri, práve a spravodlivosti.
Toto samozrejme nie je teokracia, kde niekoľko ľudí v podivných rúchach a s čelenkami na hlavách rozhoduje o tom, čo sa bude diať.
Božie kráľovstvo tu na zemi sa začína v nás osobne. Ak sa pripojíme k Ježišovi Kristovi, odovzdáme mu svoj život, potom v nás môže rásť a šíriť sa jeho pokoj. To zahŕňa aj jeho spravodlivosť a milosrdenstvo.
Možno sa vám táto veta zdá na Vianoce príliš gýčová, najmä keď si spomeniete na svoje vlastné zlyhania. Tu som bol nepríjemný, tam som niekomu svojím správaním ublížil, inde som možno spor nevyriešil, ale skôr podnietil.
Myslím, že to niekedy zažívame všetci, ale napriek tomu je pravda, že kráľovstvo pokoja Ježiša Krista začína v nás osobne.
A v poslednej vete nášho textu sa naozaj objavuje slovo "udržateľný", aspoň v preklade "Nový život". Zdá sa, že toto slovo sa v súčasnosti skloňuje pri každej príležitosti, a je to tak správne, pretože v minulosti sme mali tendenciu ignorovať udržateľnosť v mnohých oblastiach.
Znovu som si prečítal verš:
Je to, samozrejme, pohľad do večnosti, ale ako som už povedal, začína sa aj tu, u nás osobne.
A verím, že Boh má o vás osobne trvalý záujem a že má trvalý záväzok, aby ste prežívali jeho pokoj.
Zhrnutie
Na záver ešte raz stručne vymenujem jednotlivé body:
- Nádej v temnote: Ježiš Kristus, svetlo, vám ukazuje cestu a vy vidíte, že nie ste sami.
- Zdieľanie Božej radosti
- Existuje pokoj s Bohom, pokoj so sebou samým a pokoj s druhými a začína osobne v nás.
- Dieťa nádeje, Ježiš Kristus, ako úžasný radca, silný Boh, večný Otec a Knieža pokoja, je pre nás. A Boh má trvalý záujem o vás a o mňa osobne, aby sme zakúsili a odovzdávali jeho pokoj.