Úvod
Začína sa vianočné obdobie, advent, a téma, ktorá ma zaujala minulý týždeň pri čítaní Biblie, sa do tohto obdobia možno až tak veľmi nehodí.
Alebo možno áno.
Počas vianočného obdobia sa čoraz častejšie stretávame s rôznymi príbuznými a niekedy to nie je bez napätia. A možno nám zamyslenie nad dnešným biblickým textom pomôže, aby sme v niektorých situáciách neboli takí napätí. Možno v tomto smere nemáte žiadne problémy.
Biblickým textom je Matúš 23, kde Ježiš masívne kritizuje farizejov, takzvané výkriky beda. Tento text je vlastne o toxickom správaní a rád by som sa nad tým s vami zamyslel.
Na začiatku som chcel prečítať definíciu toxického správania, ale na Wikipédii o ňom nie je žiadny článok.
Myslím, že slovo "toxický" poznáte. Znamená "jedovatý" alebo "škodlivý" a pravdepodobne pochádza zo starogréčtiny. "tò tóxon" znamená niečo ako "luk", ktorý grécki bojovníci používali ako zbraň. "Toxikòn phármakon" bol vtedy jed, do ktorého bojovníci namáčali hroty šípov.
A to môže byť veľmi pôsobivý obraz, pretože toxické správanie vás môže zasiahnuť ako otrávený šíp.
Hlavným problémom toxického správania je však to, že sa zvyčajne prejavuje u druhej osoby. Rád by som s vami dnes prešiel tieto výkriky beda, pretože Ježiš podrobne opisuje toto toxické správanie farizejov.
Pojem "správanie" je potrebné chápať trochu širšie; môžeme tu použiť nové nemecké slovo "mentalita", t. j. základný spôsob myslenia a konania v živote človeka. Možno sa sem hodí aj výraz "mentalita".
Čo robiť
Začnem Matúšovým evanjeliom 23,1-4; NL
Myslím si, že je to dosť nehorázne tvrdenie: "Držte sa toho, čo hovoria, ale nenasledujte ich."
Možno tu prichádza na myseľ aj príslovie "vodu káž, víno pij".
Nezriedka sa stáva, že iných posudzujeme prísnejšie ako svoje vlastné správanie. Podobné tvrdenie nájdeme aj v Matúšovi 7:3; NL
Zradné je, že si zvyčajne myslíte, že nemáte trám v oku, pretože ho nevidíte.
To, čo pomáha zmeniť toto toxické správanie, je uvedomiť si, že vieme len málo. V 1 Kor 13,9 Lutherov preklad krásne hovorí: "Poznanie užívateľa je čiastkové.
Vieme málo a lúč v oku symbolizuje veľa toho, čo nevieme.
Teraz tu nachádzame ďalšie toxické správanie: "neurobte ani to najmenšie, aby ste si uľahčili svoje bremeno". Zdá sa mi, že je to veľmi výkladový preklad, pretože iné preklady hovoria, že sa týchto bremien ani prstom nedotknú.
Toxické správanie je však jasné. Druhý potrebuje tlak, určite!
Možno príklad z politiky: Neviem, či ste sledovali túto diskusiu o príjmoch občanov. CDU od začiatku prikladala veľký význam možnosti sankcií. Vláda požadovala šesťmesačné obdobie dôvery, ktoré bolo teraz zrušené. Samotné rozhodnutie neviem posúdiť, ale považujem za pozoruhodné, že niektorí poslanci zásadne nedôverujú poberateľom sociálnych dávok, ale pre seba si nárokujú celkom pekné paušálne príspevky k platu, pri ktorých sa sčasti nemusí nič dokazovať. Existuje jednorazová paušálna suma 12 000 eur na kancelárske vybavenie a tiež mesačný paušál vo výške štyri a pol tisíca eur, ktorý môžu poslanci minúť bez akéhokoľvek dokladu. Existujú aj iné príspevky, z ktorých niektoré si vyžadujú dôkazy, ale tieto sumy považujem za dosť hrubé a potom si vyžadujú sankcie, monitorovanie a nátlak.
Preto odporúčam veľkú opatrnosť, keď ľudia požadujú nátlak na iných.
V tejto pasáži som si všimol ďalšie toxické správanie. Ježiš hovorí: "Držte sa toho, čo hovoria".
Často máme tendenciu nepočúvať ľudí, ktorí sa správajú ako osli, aj keď v niektorých bodoch možno hovoria správne veci.
Myslím si, že aj k výrokom takýchto ľudí treba pristupovať s postojom: "Všetko skúste a zachovajte to, čo je dobré."
Samozrejme, je to veľmi ťažké, nechce sa vám to robiť, ale je to znak zrelého myslenia, ak výroky posudzujete racionálne.
Otázka postavenia
Prejdime k ďalšej časti (v. 5-12):
Potlesk a uznanie ako hnacia sila akéhokoľvek správania sú určite toxické.
Je v poriadku získať uznanie a potlesk, ale ak je to hlavný motív činnosti, potom je to zlé. Potom mu podriadite dôležitejšie veci. Možno začnete ľuďom hovoriť to, čo chcú počuť, aby ste si udržali potlesk, možno začnete intrigovať, aby ste boli stále v popredí pred ostatnými.
Myslím, že z racionálneho hľadiska je každému jasné, že takéto správanie je nezdravé.
Zamyslime sa však trochu širšie. Začína sa:
"Všetko, čo robia, robia len navonok."
Napadla mi veta: "Čo si ľudia pomyslia!" To presahuje rámec potlesku a uznania.
Koľko priestoru vo svojom živote venujete tejto vete: "Čo si ľudia pomyslia!"? V akom bode sa stáva toxickým?
Často som počul, že medzi členmi slobodnej cirkvi panuje strach, že si ich pomýlia so sektou. Preto je veľmi dôležité zapojiť sa do všetkých ekumenických aktivít. "Čo si majú ľudia myslieť!"
Samozrejme, že sa môžete zúčastňovať na ekumenických aktivitách, ak ich považujete za zmysluplné.
Aké to je, napríklad, zaujať stanovisko k niektorým sociálnym otázkam? Napríklad potrat? Samozrejme, že je dôležité, aby bola k dispozícii pomoc, existujú špeciálne prípady, keď je život matky ohrozený atď., ale ľudské bytosti od začiatku. Potrat je zlý. "Ale čo si majú ľudia myslieť!"
Samozrejme, nejde o to, aby sme ľudí zhadzovali, tón robí hudbu, priateľský jazyk, autoritatívny obsah, ale otázka zostáva: "Čo si majú ľudia myslieť!" Kedy sa stáva toxickým?
Vráťme sa k uznaniu. Nikoho nenazývajte svojím majstrom, otcom, učiteľom. To je, samozrejme, trochu zvláštne vyzerajúci text. Samozrejme, keby som bol učňom, svojho majstra by som nazýval majstrom, otca by som tiež nazýval otcom a v školských časoch som mal do činenia aj s ľuďmi, ktorých by som ešte dnes nazval učiteľmi.
Neviem, kto tento text preložil do posledného slova. Raz som poznal svedka Jehovovho, ktorému jeho malý syn tykal. Nikdy som sa ho však nepýtal, či to súvisí s týmto biblickým úryvkom, len som to predpokladal.
Moje deti ma tiež volajú otec, čo sa mi teraz nezdá zlé.
Myslím si, že ide o používanie týchto pojmov v kontexte nadvlády a nadradenosti, ako to chápali a žili farizeji. V 11 sa hovorí, že najväčší z nich musí slúžiť ostatným.
Ježiš tu predstavuje perspektívu: Čo prospieva druhému? Slúžiť v konečnom dôsledku znamená robiť to, čo prospieva druhému.
Bez tohto pohľadu na to, čo prospieva druhému, sa dominancia a nadradenosť stávajú toxickými. V niektorých prípadoch je ťažké dohodnúť sa na tom, čo prospieva druhému, a to samozrejme sťažuje situáciu.
Druhý názor
Prejdime k ďalším veršom (v. 13-15):
Ako tu jasne vidíte, Ježiš Kristus mohol byť aj nahnevaný. Stál oproti ľuďom a v priamom prenose bol svedkom toho, čo ich správanie spôsobilo.
Chcem sa na to pozerať trochu bez emócií, pretože teraz nemám nikoho priamo pred sebou.
Evanjelium bolo nepríjemné už na začiatku. Nemusíš robiť všetko správne, môžeš priniesť svoju vinu Bohu a môžeš pred sebou prijať, že si vinný, a stať sa slobodným skrze Ježiša Krista.
To je, samozrejme, nepríjemné pre ľudí, ktorí chcú presne určiť, čo by človek mal a nemal robiť.
Platí to aj vo všeobecnosti: keď sa ľudia, ktorí dodržiavajú veľa pravidiel, hnevajú na tých, ktorí žijú slobodnejšie a majú málo pravidiel, ide o toxické správanie.
Nechápte ma zle, myslím si, že pravidlá sú v podstate dobré. Musíte sa však držať pravidiel, ktoré sami považujete za rozumné a užitočné.
Ak sa ho držíte len preto, že sa ho držia ostatní, potom sa rýchlo dostanete na túto dráhu: Ak sa ho držím ja, potom sa ho musí držať aj ten druhý! Potom vzniká určitá závisť voči pravidlám a tá je rozhodne toxická.
Okrem toho je text aj o tom, kto určuje, čo je pravda. A tiež o tom, že ostatní by túto pravdu mali nevyhnutne prijať bez výhrad.
Som presvedčený, že my kresťania máme jednu pravdu, evanjelium, ktoré je dostatočne zhrnuté v Apoštolskom vyznaní viery. Osobne mi v nej stále chýba biblická pravda, ale inak si myslím, že je to pravda, na ktorej sa všetci kresťania môžu a mali by zhodnúť.
Všetko okrem toho: Ako ju uplatňujeme v praxi, aké pravidlá považujeme za dobré pre náš každodenný život, ako žijeme svoju vieru veľmi praktickým spôsobom? S tým sa musíme popasovať, s naším obmedzeným poznaním a vedomosťami. Sme na ceste s našimi nedokonalosťami, často sa mýlime, niekedy zle chápeme Bibliu, ale dôverujeme Ježišovi Kristovi.
Keď sa staneme arogantnými a myslíme si, že vždy a o všetkom presne vieme, stáva sa to toxickým.
Nesprávny postoj vedie k nesprávnemu učeniu
Prejdime k ďalšej časti (v. 16-22):
Nechcem tu zachádzať do podrobností, ale jedno základné pravidlo je jasné:
Ak si myslíte, že máte pravdu, budete nakoniec hovoriť hlúposti.
To by malo pre túto časť stačiť.
Čo je podstatné?
V. 23.24
To je vzrušujúca otázka: Čo je podstatné a čo nie?
Napríklad farizeji, keď si vzali do jedla korenie, ako je petržlen, priniesli z neho desatinu do chrámu. Boli to obrovské výdavky a kto mal prospech z toho, že do chrámu priniesol pár omrviniek petržlenu.
Spravodlivosť, milosrdenstvo a viera, to je to, na čom záleží. Ak to vynecháte, potom sa vlastne všetko správanie stáva toxickým. Desiatok je, samozrejme, v poriadku, ale táto malosť bez správneho postoja je v každom prípade toxická.
Vnútri a vonku
V. 25-28
Problémom je zjavne nedostatok sebareflexie. Som dobrý a nie je s tým žiadny problém, to si mysleli o sebe. Ježiš sa však pozerá hlbšie a odhaľuje tu skutočnosť.
Musíte byť ochotní z času na čas sa zamyslieť nad vlastným postojom a správaním, priniesť svoje chyby Bohu a byť pripravení na zmenu, inak tu máte ďalší zdroj toxického správania vo svojom živote.
No, ja som nikdy...
Prejdime k poslednému úryvku (v. 29-31):
"No, ja by som nikdy...", to je toxické myslenie. Podobné je to, keď prísne posudzujete správanie ľudí v diktatúrach. Z diaľky si každý myslí, že sú to bojovníci odporu.
Uvedomujme si svoju slabosť, zraniteľnosť a pokušiteľnosť. Potrebujeme Ježiša Krista, s ktorým môžeme zvládnuť náš každodenný život, s ktorým môžeme prekonať ťažké situácie a ku ktorému môžeme vždy prísť.
Zhrnutie
Na záver ešte raz stručne vymenujem jednotlivé body:
- Nekonajú podľa toho, čo vás učia.
- Samozrejme, nie je správne očakávať od druhých, že urobia viac ako oni sami (splinter bar).
- Aj to, že tlak na ostatných je v podstate dobrý, je toxické.
- Ale aj tak všetko skontrolujte a zachovajte si to dobré.
- Otázka postavenia
- Potlesk a uznanie nesmú byť hnacou silou činnosti.
- "Čo si majú ľudia myslieť!" Nakoľko nás táto veta určuje?
- Potrebujeme perspektívu toho, čo prospieva druhému.
- Druhý názor
- Evanjelium je pravdivé, oslobodzuje a mnohým je na obtiaž.
- A pokiaľ ide o uplatňovanie a realizáciu evanjelia, pokorne kráčame s našimi neúplnými vedomosťami, ale dôverujeme Ježišovi Kristovi.
- Dodržiavanie pravidiel len preto, že to tak robia všetci, nie je dobré. A závisť je toxická.
- Ak si myslíte, že máte pravdu, budete nakoniec hovoriť hlúposti.
- Čo je podstatné? Spravodlivosť, milosrdenstvo a viera, to je to, na čom záleží. Ak to chýba, stáva sa to toxickým, najmä malicherné správanie.
- Vnútro a vonkajšok: Nie je dôležité, ako vyzeráme navonok, musíme sa vždy zamyslieť nad sebou, prísť k Ježišovi, aby sa naše vnútro očistilo.
- "No, ja by som nikdy..." je dosť arogantné a tiež toxické. Uvedomujme si svoju slabosť a znova a znova prichádzajme k Ježišovi Kristovi.